039B5385-CEBB-40AF-9BCE-2A0627E058DB@1x60FDE61A-C0CB-455C-9465-ED449E243BA4@1x28C85190-EA32-4543-9AEE-D7751B1946B8@1xF1322DC5-617C-4BC2-A1E0-6E8F2F5AFD76@1x93823C16-7D1C-4A11-9A75-17C1ABBD011193823C16-7D1C-4A11-9A75-17C1ABBD0111ACDCDD59-66B3-4ADC-B9B1-DBA00A48F44F@1x
Ahmad Tea Blog
Články
Recepty
Tagy

Kráľovské mesto Fez

Fez, ležiaci na severe Maroka, je najstarším a najvýznamnejším zo štyroch marockých kráľovských miest (okrem Fezu sú to ešte Marakéš, Meknes a Rabat). Pýši sa nielen titulom „kultúrneho a duchovného centra“, ale vďaka jeho po stáročia pretrvávajúcemu životnému štýlu, zostali v nezmenenej podobe zachované aj mnohé miestne tradície a remeslá. S jednou z prvých univerzít a najstaršou stredovekou medinou na svete (stará opevnená časť mnohých severoafrických miest, tvorená množstvom úzkych uličiek), má rozhodne čo ponúknuť.

foto alt

Najstaršia ohradená časť mesta, Fes El-Bali, patrí do svetového dedičstva UNESCO. Za Modrou bránou do starého mesta, nazývanou Bab Boujloud, ako keby sa zastavil čas. Tunajšia medina patrí medzi najzachovalejšie historické centrá arabsko-moslimskej kultúry a je najväčšou urbanistickou zónou bez áut na svete. 
Okrem miestnych obyvateľov a turistov tak po ceste stretnete hlavne somáre, ktoré slúžia na prevoz odpadu a tovaru. Úzke uličky sú tak spletité, že nie je vôbec jednoduché sa v nich orientovať a človek sa tu ľahko stratí. 

 


Vnútri mediny sa nachádzajú dve z najúžasnejších madrás (islamské vysoké školy): Al-Attarine Madrasa a Bou Inania Madrasa.  Patria k jedným z mála náboženským budovám, do ktorých majú povolené vstúpiť aj nemoslimovia a môžu tak obdivovať zložité rezby, spolu s farebnými mozaikami. Tie najúchvatnejšie mozaiky a fascinujúce kaleidoskopické vzory sa dajú vidieť v priestoroch univerzity Al-Karaouine, ktorá je najstaršou existujúcou vzdelávacou inštitúciou na svete, čím si drží svetový Guinessov rekord. 

Za stenami starej mediny, vedľa kráľovského paláca s mohutnými mosadznými bránami Dar el Makhzen, sa rozkladá židovská štvrť Mellah. Od typicky moslimskej štvrte sa odlišuje predovšetkým architektúrou. Mnohých židov tu však už nestretnete, v päťdesiatych rokoch odtiaľto väčšina z nich odišla do Izraela. Takmer z dvoch desiatok synagóg sa dodnes zachovala už len jediná.

Ďaleko od ozdobných detailov madrás ležia v kopcoch hrobky Merenid. V týchto hrobkách sú kostrové pozostatky sultánov a ďalších kráľovských rodov z tejto dynastie. Výstup na kopec rozhodne stojí za námahu. Pokiaľ ho navyše stihnete tesne pred západom slnka, naskytne sa vám úžasný výhľad na staré mesto. 

 

Čaro starej mediny spočíva predovšetkým v ľuďoch, ktorí už po dlhé stáročia zachovávajú remeselný priemysel a metódy predošlých generácií. Centrum je dodnes ešte stále z veľkej časti rozdelené podľa sortimentu, ktorý sa tu predáva. Popri kovotepectve, tkalcovstve a výrobe keramiky je možno tým najdôležitejším remeslom garbiarstvo. 

Jedným z najväčších zážitkov v medine je Chouara z 11. storočia. Ide o garbiareň priamo v meste, kde sa spracováva kravská, ovčia, kozia a ťavia koža, ktorá sa farbí prírodnými farbivami a neskôr mení na bundy, kabelky, peňaženky, alebo napríklad aj na tradičné špicaté papuče zdobené výšivkou. 
Vôňa z garbiarne však nie je vôbec lákavá. Preto vám miestni obchodníci, ktorí vás lákajú na najlepšie vyhliadky zo svojich terás, rovno rozdajú mätu, aby ste si k nej v prípade potreby mohli privoňať. 

Stredovekú medinu dnes obklopuje moderná nová štvrť Ville Nouvelle. Odzrkadľuje moderné európske vplyvy a bývajú v nej iba majetnejší obyvatelia. Mnohým ľuďom však nezostáva iná možnosť ako žiť v starom centre, kde sú súčasťou ich života nepríjemné problémy s nefunkčnou kanalizáciou, či nedostatkom teplej vody. Preto sa často chodia umývať do spoločných tradičných kúpeľov nazývaných hammam, ktoré sú roztrúsené po celom meste.
Hammam je skutočne autentický zážitok, ktorý by ste si nemali nechať ujsť. Procedúra očisty celého tela, ktorá môže niekedy trvať aj hodiny, má pre miestnych obyvateľov často aj náboženský význam. Najdôležitejšou častou je umývanie tela mydlom vyrobeným z olivového a eukalyptového oleja a následné zoškrabávanie nečistôt špeciálnou drôtenou handričkou na umývanie. 

 

Zatiaľ čo niektorí odpočívajú v kúpeľoch, iní popíjajú mätový čaj. Možno preto, že moslimovia majú oficiálne zakázané piť alkohol, ho niekedy nazývajú aj marocká whisky.

Čaj sa tu pije snáď pri každej príležitosti a je hlavným symbolom pohostinnosti. Na prípravu sa používa zmes silnej sušenej marockej mäty, tzv. Nana, zeleného čaju (bežne sa používa Gunpowder) a cukru, ktorým sa tu rozhodne nešetrí. Nápoj sa nemieša lyžičkou, ale nalieva z kovovej kanvičky do malých sklenených šálok pekne z výšky a následne sa niekoľkokrát preleje späť. Cieľom je, aby sa cukor a ostatné prímesi poriadne premiešali a na povrchu sa vytvorila pena. U nás poznáme marocký čaj pod názvom tuareg. Vynález, ktorý objavili africkí nomádi v saharskej púšti, aby ich v zime zahrial a v lete príjemne ochladil a dodal energiu. 

K tradičnému pitiu patrí aj tradičné jedlo. Napríklad arabský pokrm tažín, ktorý sa podáva v špeciálnych keramických nádobách. Základom je dusené mäso, zelenina a samozrejme orientálne koreniny. V malých uličkách často narazíte aj na brošety (mäsové špízy), údené nad uhlíkovým ohňom, cícerovú polievku alebo skvelé miestne sladké pečivo. Nielen počas horúcich dní krásne osvieži vytlačená šťava z čerstvých pomarančov alebo granátových jabĺk. 

Zdieľať článok

Mohlo by vás zaujímať